Volím rovnováhu a tých, ktorým dôverujem.
Až nepríjemne dlho mi trvalo kým som sa rozhodol napísať túto podporu pre priateľov rozhodnuvších sa vstúpiť do reálnej politickej súťaže, do zápasu o dôveru voličov, do súťaže o mandát občanov Slovenskej republiky pre zastupovanie ich záujmov v Európskom parlamente.
„I když je smutno, jen když je veselo“ (J. Werich)
Lákajú ma paradoxy, láka ma konfrontácia rôznych názorov, láka ma relatívno, teším sa že môžem mať odlišné názory, že nemusím dodržovať líniu danú ,…….
Som zástanca individualizmu Nedá sa nič robiť, dav je tvorený jednotlivcami.
Niekedy som prestrašný z toho, čo všetko môže dokázať iba dav, ale prestrašný hlavne pre to, že jednotlivec sa nemôže z konania davu vyviniť.
A nie je celkom v poriadku, ak sa naša spoločnosť rúti do blahobytu, a niekomu je v nej zle.
Preto sa považujem skôr za pravicového voliča (možno ani nie pre to, že pravica je pravicou, ale pre to, že je protipólom schátralej socialistickej ľavice (inú vďaka dvadsiatim rokom prežitým po ´68-om nepoznám).
Tiež sa považujem za environmentálneho voliča
Jeden environmentálny názorový prúd zrovnoprávňuje všetkých živých jedincov na našej planéte. Tomu ja hovorím silná záľuba v individualizme. Vraj prežije to, čo bude silnejšie a je v zásade jedno či to bude človek mysliaci či baktéria či rodinka potkanov. Páči sa mi to, je to spravodlivosť, každý máme právo byť najlepší.
Ale ako človek (patriaci do prírodného systému ako druh a poddruh, …) mám predsa len osobnú úzkosť. Čo keď v boji neobstojím. Čo keď moje deti neobstoja. A nie je tento strach prirodzeným prejavom môjho druhu?
Takže paradox vskutku Werichovský je na svete. Hoc pravicový volič, prajem si aby bola rovnováha medzi politickými silami v Európskom parlamente. Prajem si, aby liberálny trh vyvažovali environmentálne opatrenia.
Preto som sa rozhodol vybrať si volebný lístok Strany zelených.
Navyše, nie som si istý svojou dôverou v politické strany ako také. Už som volil viacero politických strán dúfajúc v správnosť tohto prvku demokratickej spoločnosti. Žiaľ, ešte to nevyšlo. Možno politické strany neuznávajú pochybnosti jednotlivcov, zaujímajú ich iba davy voličov (to prekliate kvórum), a potom ich zaujímajú iba témy ktoré vedia presvedčiť iba davy voličov. A čo je horšie, na Slovensku skôr ako témy sú to frázy, slogany, zjednodušenia a to nechcem dokonca povedať že klamstvá. Preto už stranám nedôverujem.
Čo robiť? Nevoliť?
Našťastie, pri pohľade na kandidátky, ktoré mi prišli dnes poštou , sa našlo riešenie. Budem voliť svojich priateľov, nezávislých kandidátov na listine Strany zelených. Preto, že ich poznám ako ľudí, ktorí neoklamali. Preto že ich poznám ako ľudí, ktorí majú svoje cieľ vo verenej politike. Vedia čo chcú v spoločnosti zlepšiť , nebáli sa to prezentovať, formulovať, nezištne pre naplnenie svojich vízií spoločnosti niečo urobiť.
Preto, že:
– Stáli v Bystrici na námestí a zbierali do plastových fliaš na korupčné diaľničné tunely skôr, ako sme sa mohli zoznámiť s fenoménom Branisko.
– Ukázali svet doma týranej ženy, ktorú zabije jej vlastná „láska“.
– Poukázali na farizejstvo vrcholných predstaviteľov súčasnej katolíckej cirkvi pri velebení zločincov druhej svetovej vojny, poukazovanie, na ktorých je bez vážnej roztržky s absolútnou väčšinou slušných veriacich ťažké pre falošnú loajálnosť. Či pocit vlastného ohrozenia?
– Splavili sa na gumovom člne k vodným bagrom hĺbiacim koryto nového dnes už aj posväteného vodného diela ktoré nie je významné ničím viac ako tým, že najdrahším pomníkom J. V. Stalina na svete.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu 6. Júna 2009 budem voliť nezávislých kandidátov Strany zelených:-)
Marcel Zajac
Myslím európsky, volím zelených 