O niekoľko dní budeme voliť našich zástupcov v Európskom parlamente. Po dlhom čase zase vstupuje do hry Strana zelených, zase raz sama za seba, bez koalícii, so snahou budovať novú identitu. Začínajúc druhým miestom je na ich kandidátke osem známych mien. Niektoré poznáme aj z jednej z mnohých predchádzajúcich verzií tejto strany, všetky poznáme z občianskych i politických aktivít. Poznáme ich názory, poznáme ich prácu. Roky vidíme, ako oslovujú poslancov od najnižšej komunálnej úrovne cez slovenský parlament až občas po ten európsky. Raz je to vyslovene naša kauza, inokedy sa ježíme. Ale ideálne sa zhodneme iba sami so sebou a ak teda nenastavujeme kožu my sami osobne, buďme radi, že to robia v našom mene.
A buďme radi, že už pochopili, že mimovládne organizácie sú mimo vlády a že potrebujú politickú platformu. Už ju nejaký čas hľadajú – prvým výrazným pokusom bolo Slobodné fórum. Strana zelených je vhodnejšia. Slobodné fórum malo svoje ťažisko v niečom inom. Strana zelených sa stále hľadá, ale ak chce naplniť svoj názov obsahom, musí nájsť svoje ťažisko v agendách tých ôsmych osobností. Sú tu viac na domácej pôde než kdekoľvek inde. Naša podpora vyjadrená úplne konkrétne a kvantitatívne v počte hlasov pre Stranu a v počte preferenčných hlasov pre tých dvoch kandidátov, ktorých agenda je nám najbližšia, môže hľadajúcim Zeleným zadať smer. Veď ak to myslia vážne (a asi to vážne myslia), musia brať do úvahy názory svojich voličov.
Každý z tých ôsmych má svoju agendu. Niektorí užšiu, niektorí širšiu. Ja ako volička si viem nájsť tie dve, ktoré sú mi najbližšie. Iste, ponúkajú mi aj iné alternatívy. Ale poznám Zalovu agendu? Vie ma osloviť agenda Záborskej? Nepoznám a nedokáže. Chápem tých, ktorí v parlamentných voľbách zatnú zuby a volia pragmaticky „tutovku“, ktorá reprezentuje nielen prijateľnú, ale najmä reálnu alternatívu. Aj ja som to už urobila. Ale v týchto voľbách je matematika iná. Za prvé, volebná účasť bude veľmi malá. Dobre motivovaný a mobilizovaný malý segment voličstva môže získať veľkú váhu. Tí istí ľudia, ktorí sú jedným percentom pri 50% volebnej účasti, budú magickými piatimi percentami pri 10% volebnej účasti. Po druhé, ten malý počet kresiel v hre znamená, že ak naše hlasy prepadnú, nepridá to veľkú váhu víťazom. Stratiť nemáme čo, získať môžeme veľa.
Máme tam osem bojovníkov z nás, mimovládnych. Bolo by im ľahšie, keby nemuseli pre každú kauzu hľadať v parlamentoch ad hoc spojencov, keby tam už bol aspoň jeden z nich. Alebo aspoň jedna z nich. Tak to skúsme. Najprv 6. júna – vtedy volíme poslancov do Európskeho parlamentu. Potom na jeseň v komunálnych voľbách – a tam tých nám blízkych mien bude oveľa viac. A budúci rok v parlamentných. Sedieť doma a frflať, že zase nezostavili žiadnu stranu z mojich dvojníkov nie je nič pre mňa.
Ľuba Lacinová
Myslím európsky, volím zelených 